Evanjelický cirkevný zbor na Slovensku so sídlom v Lazoch pod Makytou sa nachádza 17 km od Púchova a v súčasnosti patrí do Turčianskeho seniorátu. Prvá písomná zmienku o Lazoch pochádza z r. 1598. V dobovom doklade sa spomínajú ako Possessio Laz.
Náš cirkevný zbor vznikol po Tolerančnom patente, 17. mája 1786, keď veriaci dostali povolenie k osamostatneniu. Spočiatku občanov Lazov súkromne vzdelávali v evanjelickom náboženstve Pavel Szilvay a Pavel Bogady, ktorí za túto vec chodili bojovať až do Viedne. Vypomáhal im pomáhal Ján Drozdík, aj Ján Zúbek, trenčiansky kazateľ. Lazy si hľadali vlastného kňaza. Prvý vokátor bol vystavený 8. augusta 1786 a prvý laziansky farár Ondrej Košacký nastúpil do úradu 23. februára 1787. Veriaci dovtedy nemali svoj kostol, ale i skromnú modlitebňu.
Dňa 20. marca 1787 slávili počiatok stavby chrámu Božieho, ktorý stal vo farskej záhrade proti dverám fary. Dňa 20. júla 1787 sa začala stavať i budova školy s učiteľským bytom. V roku 1788 postavená bola ešte i nová fara. Môžeme obdivovať obetavosť našich predkov. Je úžasné, že napriek veľkej hospodárskej ubiedenosti ľudu z Lazov, veriaci s nadšením a s horlivou vierou budovali svoju cirkev i po hmotnej stránke.
V doterajšej histórii pôsobili najdlhšie kňazi – Samuel Kokeš /43 rokov/ a František Švehla /37 rokov/. Obaja sa venovali nielen dušpastierskej činnosti, ale aj materiálnemu budovaniu cirkvi. Dňa 11.9. 1859 bol vysvätený nový kostol, roku 1886 bola postavená nová fara a roku 1899 nová škola. Zoznam kňazov od najstarších čias po súčasnosť je vystavený vo vitríne pri východe z kostola. Terajší kostol bol stavaný v rokoch 1846 – 1859. Evanjelická cirkev na Lazoch žila takmer výlučne z milodarov a zbierok, pomáhal najmä Gustav – Adolfský spolok v nemeckom Lipsku, ktorý na výstavbu kostola venoval 17 629 zlatých. Kostol bol posvätený 11. septembra 1859.
Počet miest na sedenie je 400. V roku 1986 bolo zrekonštruované zákristie. Kostol bol vymaľovaný zvnútra v r. 1985 a z vonku v r. 1995. Hodiny na kostole sú osadené od r. 1927. Terajšia fara bola postavená v r. 1961. Zborová sieň bola prerobená a daná do užívania v r. 1975. Druhá miestnosť v zborovej sieni bola pristavená v r. 1998. Učiteľský byt – terajší kostolnícky byt – bol opravený v r. 2003. Kultúrnou pamiatkou v kostole je krstiteľnica. Významnou osobnosťou, ktorá v zbore pôsobila, bola prvá akademická maliarka Želmíra Duchajová – Švehlová, učiteľka – kantorka. V Lazoch pod Makytou žil a pracoval aj básnik a národný buditeľ Pavel Kokeš – Kyčerský.
Tretím, v doterajšej histórii, najdlhšie pôsobiacim farárom je Ján Lacko, ktorý pôsobil na Lazoch 18 a pol roka. Je zaujímavosťou, že pred 56 rokmi, 13. septembra 1953 bol inštalovaný za novozvoleného farára tohto zboru. Pred 50 rokmi, v roku 1959 si pripomínal spolu s veriacimi storočnicu od pamätného dňa posvätenia chrámu.